"Boh neexistuje".

Jeden muz prisiel k holicovi, aby sa dal ostrihat a oholit ako obvykle. Zacali sa zhovarat, rozpravali o mnohych rozlicnych veciach a temach. Zrazu sa zvrtla rec na temu BOH. Holic vravi:

"Pozrite sa, ja neverim , ze Boh existuje.

"Preco takto hovorite? pyta sa zakaznik.

"Je to jednoduche, staci vyjst na ulicu a uvidite, ze Boh nejestvuje. Fajn, povedzte mi, keby existoval, bolo by tolko chorych ludi? Bolo by tolko opustenych deti? Ak skutocne existuje Boh, bolo by tolko trapenia a bolesti? Ako mozem milovat Boha, ktory dopusti toto vsetko...."

Zakaznik sa na chvilu zamyslel, ale neodpovedal, pretoze sa nechcel zacat hadat. Holic skoncil svoju pracu a zakaznik odisiel. Len co vysiel na ulicu, uvidel muza s dlhymi vlasmi, s dlhou bradou, neupraveneho a spinaveho. Bolo to velmi davno, kedy tento muz mal ostrihane vlasy. Zakaznik sa vrati spat k holicovi a hovori:

"Viete co? Holici neexistuju!"

"Ako to mozete povedat?" pyta sa holic prekvapene. "Ja som holic a som tu. Prave terz som vas dostrihal, oholil"

"Nie!" zakaznik vyhlasil "Holici neexistuju, pretoze keby boli, nebolo by tolko neupravenych ludi s dlhymi vlasmi a dhou bradou, ako tento muz vonku!"

"Jaaj, holici existuju, to len ludia ho nevyhladaju."

"Presne!!!! Je to tak. Boh jestvuje. Co sa stalo je, ze ludia ho nenasleduju, ani ho nehladaju. Preto je tu tolko bolesti a trapenia na svete."

podporujem

 

Zima

Keď máte už po pár minútach pocit, že ste von celé hodiny, keď idete proti vetru a tvár vám pripomína strpnuté ďasno po injekcií u zubára, keď máte ruky červené ako flanelová deka na gauči, keď už zmočenú vreckovku prestanete odkladať do vrecka, keď je úplne jedno či máte rukavice, keď sa v preplnenej školskej taške vždy nájde miesto pre termosku s čajom, keď už viac mamin kožuch nie je taký strašný ako sa zdal a keď padajúce vločky vyzerajú oveľa krajšie pri pohľade z vnútra...viete, že je zima. Mám rada zimu, naozaj, ale môj obdiv k ľuďom takto žijúcim celý rok v posledných dňoch nesmierne vzrástol.

Pokoj je najvyššia vedomosť... Hermann Hesse

Vráskavý muž sediaci vo svojom veľkom, mäkkom kresle, tesne pri okne malej, rohovej kaviarne, popíjajúci silne voňajúci ovocný čaj. Vždy, keď pomaly vdýchne jeho vôňu, spomenie si na červený, károvaný obrus a teplé šišky s jahodovým džemom  v kuchyni svojej mamy. Čas sa mu dávno vryl hlboko do tváre a navždy zastal. Zloží si staré okuliare a opatrne otočí poslednú stránku. Jeho hnedé oči žiaria spokojnosťou. S múdrosťou a pokorou, ktorú mu dali roky pozoruje drobcov za oknom, tešiacich sa z mlák na chodníku a aj keď dobre vie o ich mokrých nohaviciach, je pripravený sa k nim pridať. Hoci sedí sám, nie je osamelý a dobre vie, že ľuďom okolo nik nemôže dať to, čo on.

fotky weheartit.com

"Age is strictly a case of mind over matter. If you don't mind, it doesn't matter." Jack Benny

Prajem Mateovi všetko najlepšie, veľa pokoja a sily v ťažkých chvíľach, aby vždy cítil božiu prítomnosť a prítomnosť ľudí, ktorých mu posiela.

iné

Boh sa priblížil
Požehnané sviatky
Hugs keep us alive