nedeľa 11. marca 2012

An optimist is the human personification of spring. Susan J. Bissonette

Nepochopte to zle, zbožňujem zimu, keď vonku krásne sneží, vlnené svetre, horúci čaj a Vianoce, ale čím viac sneží a mrzne, tým viac sa teším na jar. Užívam si zimu s dobrým pocitom, že raz príde jar. Ľudia, ktorí zvyknú hovorievať, že by chceli leto celý rok, nemyslia na to, že za to, že milujú leto, vďačia jedine zime. Myslím, že kto nepozná poriadnu zimu, nevie čo je leto, kto nepozná pocit omrznutých nôh, nikdy neodcení sandále. Černoško nevie čo je to čakať na prvých 20 stupňov po trojmesačných mrazoch a čo znamená vidieť priletieť bociany.
Jar je to najdokonalejšie čo môže po zime prísť. A je tu. Verím, že nie len ako odcestovaná príbuzná na krátkej návšteve. Čo s tým?

fotografuj - no schválne, kto bude mať prvú tohotoročnú lienku.

saď - tulipány, narcisy, čokoľvek. Ak nemáte záhradku, jar príde na parapet.

všímaj si drobnosti - veď dokonalosť pozostáva z drobností.

čítaj - to by som nemohla neponúknuť v akomkoľvek období:-)

vytiahni bycikel - stále málo?

choď na prechádzku - postupne sa predsa začínajú objavovať prvé snežienky.


myslím, že nie len mamičky s malými deťmi odcenia, že môžu hrubé vetrovky konečne napchať do krabíc v pivnici.

sobota 3. marca 2012

Do hard things


Keď sa pozriete na ľudí okolo seba, nech sa nachádzate kdekoľvek, myslím si, že vec, ktorá ich bude spájať je nespokojnosť.

Matky, ktorých neustále pobehujúce deti píšu oveľa škaredšie ako usmievavé deti ich kamarátok, otcovia, ktorí si ani nemôžu večer v pokoji pozrieť správy, dôchodcovia s primalými dôchodkami, mladí chodiaci do otravnej a zbytočnej školy na tom hroznom Slovensku s klamúcimi a podvádzajúcimi politikmi, nič nevediacich o problémoch obyčajných dobrých ľudí, ktorí za nizske platy ťažko robia na ich drahé obleky a luxusné dovolenky. Ženy s malými prsiami a kilami navyše, manželky neschopné poriadne osoliť zemiaky a manželia, ktorý nikdy netlačia pastu tým správnym spôsobom. Pomaly blokujúce predacačky, neochotné čašníčky, zachmúrení susedia a ešte aj nekonečná zima.

Ľudia túžiaci po zmene, no neschopní zmeniť sa, dobre vedia, čo sa odpovedá na otazku "Ako sa máš?" ľuďom, ktorí sa s úsmevom pýtajú, no nečakajú na odpoveď. 40% z nich sa teší na istejšie časy, zatiaľ čo 50% sú si istí jedine v tom, že sa nedá, neoplatí nič robiť. Aspoň nie im.

Chlapec si rozbalil cukrík a papierik hodil na zem pod nohy(videl to u staršieho brata). "Keby to urobili všetci, bola by všade špina", poúča ho matka, no papierik necháva na zemi. Ani ju nenapadne, že to platí aj naopak.

nedeľa 26. februára 2012

 

"Boh neexistuje".


Jeden muz prisiel k holicovi, aby sa dal ostrihat a oholit ako obvykle. Zacali sa zhovarat, rozpravali o mnohych rozlicnych veciach a temach. Zrazu sa zvrtla rec na temu BOH. Holic vravi:
"Pozrite sa, ja neverim , ze Boh existuje.
"Preco takto hovorite? pyta sa zakaznik.
"Je to jednoduche, staci vyjst na ulicu a uvidite, ze Boh nejestvuje. Fajn, povedzte mi, keby existoval, bolo by tolko chorych ludi? Bolo by tolko opustenych deti? Ak skutocne existuje Boh, bolo by tolko trapenia a bolesti? Ako mozem milovat Boha, ktory dopusti toto vsetko...."

Zakaznik sa na chvilu zamyslel, ale neodpovedal, pretoze sa nechcel zacat hadat. Holic skoncil svoju pracu a zakaznik odisiel. Len co vysiel na ulicu, uvidel muza s dlhymi vlasmi, s dlhou bradou, neupraveneho a spinaveho. Bolo to velmi davno, kedy tento muz mal ostrihane vlasy. Zakaznik sa vrati spat k holicovi a hovori:
"Viete co? Holici neexistuju!"
"Ako to mozete povedat?" pyta sa holic prekvapene. "Ja som holic a som tu. Prave terz som vas dostrihal, oholil"
"Nie!" zakaznik vyhlasil "Holici neexistuju, pretoze keby boli, nebolo by tolko neupravenych ludi s dlhymi vlasmi a dhou bradou, ako tento muz vonku!"
"Jaaj, holici existuju, to len ludia ho nevyhladaju."
"Presne!!!! Je to tak. Boh jestvuje. Co sa stalo je, ze ludia ho nenasleduju, ani ho nehladaju. Preto je tu tolko bolesti a trapenia na svete."

pondelok 6. februára 2012

Zima

Keď máte už po pár minútach pocit, že ste von celé hodiny, keď idete proti vetru a tvár vám pripomína strpnuté ďasno po injekcií u zubára, keď máte ruky červené ako flanelová deka na gauči, keď už zmočenú vreckovku prestanete odkladať do vrecka, keď je úplne jedno či máte rukavice, keď sa v preplnenej školskej taške vždy nájde miesto pre termosku s čajom, keď už viac mamin kožuch nie je taký strašný ako sa zdal a keď padajúce vločky vyzerajú oveľa krajšie pri pohľade z vnútra...viete, že je zima. Mám rada zimu, naozaj, ale môj obdiv k ľuďom takto žijúcim celý rok v posledných dňoch nesmierne vzrástol.