utorok, 20. decembra 2011

„...nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Lk 1,38


Myslím, že keď by sme mali do jedného slova zhrnúť všetko, čo si ľudia predstavia, keď sa povie Vianoce, bolo by to slovo dokonalosť. Predstava matky o dokonalom poriadku, keď sa na zrkadle neodráža ani jeden odtlačok malej detskej rúčky. Slávnostná chvíľa, keď manželkina večera vyzerá presne tak dokonalo, ako na obrázku v kuchárskej knihe. Krásne, farebne blikajúce svetielka, ktoré sami od seba vyčaria dokonalú štedrovečernú atmosféru. Darčeky, ktoré aj keď všetci dobre vieme, nie sú najdôležitejšie, predsa len ten stromček vyzerá dokonalejšie, keď je ich pod ním viac. Polnočná omša, keď zbor spieval presne to čo mal a farár odhadol dokonalú dĺžku kázne. Dokonca aj počasie je naozaj vianočné iba vtedy, keď je vonku aspoň trocha snehu.
Všetci postupne, jeden za druhým, ukladáme ligotavé pozlátka dokonalostí na veľkú hromadu, ktorej hovoríme Vianoce, a ktorá sa jediným fúknutím rozpadá. Šalát je kyslý, po celom dome smrdí prihorená rybacina, žiarovky na stromčeku zhasnú presne o šiestej a matka ešte tesne pred večerou nervózne pobehuje s prachovkou v ruke. Všetky predstavy miznú a pod stromčekom namiesto všetkých darčekov ostáva len sám Kristus. Skutočne dokonalý, ale sám.
Nechajme svoje očakávania v jeho rukách, veď to Jeho očakávame. Dovoľme mu, nech nás tieto Vianoce prenikne svojou dokonalosťou.

fotka wehearti.com