utorok, 25. septembra 2012

Essay : "Does marriage still have place in modern society?"

Today statistics around the world show an increase of children born to single mothers, huge decrease in created marriages and around 43 percent of them are divorced every year. In spite of this, I think that there is nothing that would change the importance of marriage in society.


First of all, people often say that they do not need a piece of paper for their relationship. But in my opinion it is not about a piece of paper. If you are married to someone, it means you want to take responsibility for it, you mean it seriously and you dont want to leave any back door open in case that... You are able to commit to stay in every case. Most couples do not realize what does it really mean "in good and in bad, in sickness and in health". Marriage completely changes the meaning of relationship. You do not want to be together just while everything is fine, but you promise to be together in every situation. And this is the thing. There are a lot of people who will be with you in happiness but you need someone who would like to be with you everytime.

Another thing is that when you are married the goal of your relationship is not to be happy but to make another person happy. You are able to sacrifice and you are satisfied that your partner wants to do the same. Married people should also be stronger in other parts and troubles of life.

On the another hand, some people find it impossible to find somebody who they will be with forever. An ideal man or woman who they will be happy ever after with. They dont know each other, they get married and then divorced. But when you are looking for a perfect, faultless person, you will never find him/her. You just can find someone who you are resolute to love in spite of it.

When one old lady married for 65 years was asked how is it possible to stay together so long, she answered that they were born in a time when something was broken, they would fix it. Partnership without marriage is for me something incomplete and temporary. No modern thinking can change it.

Moja esej na angličtinu. Na rozdiel od väčšiny z našej triedy mi celkom sadla a myslím si, že to, keď 18 roční vo "všetkom skúsení" ľudia povedia, že nemajú názor na to, čo pre nich znamená manželstvo, už len toto samé výborne ilustruje aké má manželstvo miesto v spoločnosti.

nedeľa, 3. júna 2012

We are nobodies loved by real somebody

Mám rada Beckin blog. Fotí obyčajné veci neobyčajne dobre, všima si detaily a pekne pracuje so svetlom a hlbkou. Teraz môžete navyše vyhrať v giveaway pekné drobnosti.

utorok, 1. mája 2012

O bohoch a ľuďoch.

Nemám rada, keď sa čokoľvek škatuľkuje, ale to že neamerické filmy sú iné...niečo na tom bude. To máte ako s čokoládou. Je lepšie si dať jeden belgický bonbón ako zjesťcelý poľský dezert. Kvantita ide na úkor kvality. Sú niečim zaujímavé, akoby sa chceli vyhnúť pozeraniu sa na vec z tej holywoodskej strany. Vyhýbajú sa obĺúbenému klišé a tým, že sa nesnažia páčiť sa všetkým, si získavajú uznanie. Vlastne sa nesnažia páčiť sa nikomu, ich cieľom nie je páčiť sa, ale zhmotniť myšlienku a prinútiť rozmýšľať.

Naposledy som bola na španielsky film Bella, včera na francúzsky O bohoch a ľuďoch. Obidva sú niečim iné, obidva prinútia rozmýšľať.


nedeľa, 8. apríla 2012

nedeľa, 11. marca 2012

An optimist is the human personification of spring. Susan J. Bissonette

Nepochopte to zle, zbožňujem zimu, keď vonku krásne sneží, vlnené svetre, horúci čaj a Vianoce, ale čím viac sneží a mrzne, tým viac sa teším na jar. Užívam si zimu s dobrým pocitom, že raz príde jar. Ľudia, ktorí zvyknú hovorievať, že by chceli leto celý rok, nemyslia na to, že za to, že milujú leto, vďačia jedine zime. Myslím, že kto nepozná poriadnu zimu, nevie čo je leto, kto nepozná pocit omrznutých nôh, nikdy neodcení sandále. Černoško nevie čo je to čakať na prvých 20 stupňov po trojmesačných mrazoch a čo znamená vidieť priletieť bociany.
Jar je to najdokonalejšie čo môže po zime prísť. A je tu. Verím, že nie len ako odcestovaná príbuzná na krátkej návšteve. Čo s tým?

fotografuj - no schválne, kto bude mať prvú tohotoročnú lienku.

saď - tulipány, narcisy, čokoľvek. Ak nemáte záhradku, jar príde na parapet.

všímaj si drobnosti - veď dokonalosť pozostáva z drobností.

čítaj - to by som nemohla neponúknuť v akomkoľvek období:-)

vytiahni bycikel - stále málo?

choď na prechádzku - postupne sa predsa začínajú objavovať prvé snežienky.


myslím, že nie len mamičky s malými deťmi odcenia, že môžu hrubé vetrovky konečne napchať do krabíc v pivnici.

sobota, 3. marca 2012

Do hard things


Keď sa pozriete na ľudí okolo seba, nech sa nachádzate kdekoľvek, myslím si, že vec, ktorá ich bude spájať je nespokojnosť.

Matky, ktorých neustále pobehujúce deti píšu oveľa škaredšie ako usmievavé deti ich kamarátok, otcovia, ktorí si ani nemôžu večer v pokoji pozrieť správy, dôchodcovia s primalými dôchodkami, mladí chodiaci do otravnej a zbytočnej školy na tom hroznom Slovensku s klamúcimi a podvádzajúcimi politikmi, nič nevediacich o problémoch obyčajných dobrých ľudí, ktorí za nizske platy ťažko robia na ich drahé obleky a luxusné dovolenky. Ženy s malými prsiami a kilami navyše, manželky neschopné poriadne osoliť zemiaky a manželia, ktorý nikdy netlačia pastu tým správnym spôsobom. Pomaly blokujúce predacačky, neochotné čašníčky, zachmúrení susedia a ešte aj nekonečná zima.

Ľudia túžiaci po zmene, no neschopní zmeniť sa, dobre vedia, čo sa odpovedá na otazku "Ako sa máš?" ľuďom, ktorí sa s úsmevom pýtajú, no nečakajú na odpoveď. 40% z nich sa teší na istejšie časy, zatiaľ čo 50% sú si istí jedine v tom, že sa nedá, neoplatí nič robiť. Aspoň nie im.

Chlapec si rozbalil cukrík a papierik hodil na zem pod nohy(videl to u staršieho brata). "Keby to urobili všetci, bola by všade špina", poúča ho matka, no papierik necháva na zemi. Ani ju nenapadne, že to platí aj naopak.

nedeľa, 26. februára 2012

 

"Boh neexistuje".


Jeden muz prisiel k holicovi, aby sa dal ostrihat a oholit ako obvykle. Zacali sa zhovarat, rozpravali o mnohych rozlicnych veciach a temach. Zrazu sa zvrtla rec na temu BOH. Holic vravi:
"Pozrite sa, ja neverim , ze Boh existuje.
"Preco takto hovorite? pyta sa zakaznik.
"Je to jednoduche, staci vyjst na ulicu a uvidite, ze Boh nejestvuje. Fajn, povedzte mi, keby existoval, bolo by tolko chorych ludi? Bolo by tolko opustenych deti? Ak skutocne existuje Boh, bolo by tolko trapenia a bolesti? Ako mozem milovat Boha, ktory dopusti toto vsetko...."

Zakaznik sa na chvilu zamyslel, ale neodpovedal, pretoze sa nechcel zacat hadat. Holic skoncil svoju pracu a zakaznik odisiel. Len co vysiel na ulicu, uvidel muza s dlhymi vlasmi, s dlhou bradou, neupraveneho a spinaveho. Bolo to velmi davno, kedy tento muz mal ostrihane vlasy. Zakaznik sa vrati spat k holicovi a hovori:
"Viete co? Holici neexistuju!"
"Ako to mozete povedat?" pyta sa holic prekvapene. "Ja som holic a som tu. Prave terz som vas dostrihal, oholil"
"Nie!" zakaznik vyhlasil "Holici neexistuju, pretoze keby boli, nebolo by tolko neupravenych ludi s dlhymi vlasmi a dhou bradou, ako tento muz vonku!"
"Jaaj, holici existuju, to len ludia ho nevyhladaju."
"Presne!!!! Je to tak. Boh jestvuje. Co sa stalo je, ze ludia ho nenasleduju, ani ho nehladaju. Preto je tu tolko bolesti a trapenia na svete."

pondelok, 6. februára 2012

Zima

Keď máte už po pár minútach pocit, že ste von celé hodiny, keď idete proti vetru a tvár vám pripomína strpnuté ďasno po injekcií u zubára, keď máte ruky červené ako flanelová deka na gauči, keď už zmočenú vreckovku prestanete odkladať do vrecka, keď je úplne jedno či máte rukavice, keď sa v preplnenej školskej taške vždy nájde miesto pre termosku s čajom, keď už viac mamin kožuch nie je taký strašný ako sa zdal a keď padajúce vločky vyzerajú oveľa krajšie pri pohľade z vnútra...viete, že je zima. Mám rada zimu, naozaj, ale môj obdiv k ľuďom takto žijúcim celý rok v posledných dňoch nesmierne vzrástol.

streda, 25. januára 2012

Pokoj je najvyššia vedomosť... Hermann Hesse

Vráskavý muž sediaci vo svojom veľkom, mäkkom kresle, tesne pri okne malej, rohovej kaviarne, popíjajúci silne voňajúci ovocný čaj. Vždy, keď pomaly vdýchne jeho vôňu, spomenie si na červený, károvaný obrus a teplé šišky s jahodovým džemom  v kuchyni svojej mamy. Čas sa mu dávno vryl hlboko do tváre a navždy zastal. Zloží si staré okuliare a opatrne otočí poslednú stránku. Jeho hnedé oči žiaria spokojnosťou. S múdrosťou a pokorou, ktorú mu dali roky pozoruje drobcov za oknom, tešiacich sa z mlák na chodníku a aj keď dobre vie o ich mokrých nohaviciach, je pripravený sa k nim pridať. Hoci sedí sám, nie je osamelý a dobre vie, že ľuďom okolo nik nemôže dať to, čo on.
fotky weheartit.com


štvrtok, 12. januára 2012

"Age is strictly a case of mind over matter. If you don't mind, it doesn't matter." Jack Benny

Prajem Mateovi všetko najlepšie, veľa pokoja a sily v ťažkých chvíľach, aby vždy cítil božiu prítomnosť a prítomnosť ľudí, ktorých mu posiela.