piatok, 6. septembra 2013

Jeseň

Pomaly, veľmi pomaličky sa spúšťam po skle okna malého domčeka blízko lesa. Je päť hodín a hoci ešte nie je celkom tma, kvôli hustej hmle pripomínajúcej bielu smotanovú šľahačku na krémeši nevidím ani na krok. Stromy plné brondzovo-zlatých ozdôbok, cesty ako hrubé nepriepustné koberce z gaštanov a machu, farebný šarkan, trochu nešikovne vyrobený, ktorý náhodou uviazol na najvyššom dube. Všetko sa stráca priamo pred očami...Všade je mokro a ja už nie som na okne, ale nepozorovane skĺzam po kvetinovom dáždniku, ktorý práve prešiel okolo. Bodkované, pásikavé nie len dáždniky ale aj pršiplášte a gumáky, ktoré farbami dúhy a úprimnými úsmevmi na tvárach detí rozžiarili šedú kabátov dospelých znechutených sychravým jesenným dňom.

štvrtok, 23. mája 2013

,,Šťastie, po ktorom túžime čaká na našu ochotu stať sa svätými. Na odvahu naučiť sa milovať.“ John Eldredge



Myslím, že nech sa človek nachádza v akejkoľvek situácií, nech má akýkoľvek problém, nech sa to zdá akokoľvek nemožné, nech je to akokoľvek ponižujúce a ťažké, ak rozmýšľa nad tým, ako sa zachovať, keď hľadá tú správnu reakciu, musí ňou vždy byť láska. Sme povolaní láskou odpovedať na všetko. Či už hovoríme príjemné, alebo nepríjemné veci, či hovoríme s človekom, ktorého si veľmi vážime, alebo s niekým kto nám je hrozne nesympatický, či niečo vyčítame, alebo niekoho chválime, či sme v tej chvíli nižšie, alebo vyššie postavení, akokoľvek jasne sa ten druhý mýli a my mame pravdu a akokoľvek veľmi nás ten druhý zraňuje a my sme tí spravodliví, nech robíme, alebo hovoríme čokoľvek, na to aby to malo zmysel, aby to bolo správne, to musí byť naplnené láskou. Keď sv. Rita hovorí, že „ sme povolaní k láske“, je presvedčená, že je to to jediné k čomu sme v skutočnosti povolaní. Ak všetka tá naša pravdivosť a priamosť k druhým nie je z lásky, je to len snaha presvedčiť samých seba, že sú horší ako my. Ak všetka naša obetavosť a služba nie je z lásky, napĺňa nás pýchou a pocitom nenahraditeľnosti. Ak naše utrpenie nie je z lásky, stráca zmysel a prináša nám sebaľútosť. Ak naša dôslednosť a spravodlivosť nie je z lásky, sme len moralistami, ktorým nikto nerozumie. Našou jedinou skutočnou úlohou je milovať, pretože bez toho aby sme milovali, stráca ušľachtilosť a správnosť aj ten napohľad najsprávnejší krok.

„Buďte dokonalí ako je dokonalý váš Nebeský Otec.“ Ježiš nie je naivný. Nevidí nás ako tých, ktorí vravia „Aj život položím za teba.“. Nemá žiadne ilúzie. Vie čo Peter odpovie. Napriek tomu sa ho pýta: „Peter, miluješ ma?“ Pozná našu ľudskosť aj naše hranice. Zažil ako rýchlo sa dokáže „Hosana!“ zmeniť na „Ukrižuj ho!“ a že medzi chvíľou keď za neho tasíme meč a tou keď ho nepoznáme je často len zopár hodín. On vie na akej skale stavia, rovnako ako vedel, že keď sa môžeme rozhodnúť, sú vždy dve možnosti. Pozná našu nedokonalosť, no napriek tomu od nás očakáva dokonalú lásku. Pretože vie, že nám ju môže dať. To On je ten, kto bude v nás milovať. Chce milovať nie len nás, ale aj cez nás.

Boh nás stvoril ako špongie. Chce aby sme nasávali lásku, ktorú na nás vylieva. Nie ako sklenené poháre, po ktorých povrchu všetko steká do odkvapu a oni, nech je toho na nich vyliate akékoľvek množstvo, nakoniec vždy ostávajú suché. Keď do nich Zlý ťukne, ľahko popukajú a rozbijú sa. Ak dovolíme Božej láske preniknúť a vsiaknuť do našich vzťahov, myšlienok, túžob, reakcií, rodín, do celého nášho bytia, do všetkého čo prežívame a máme, vždy keď sa nás niekto „dotkne“, ostane pomočený. Ničím iným, len Božou láskou. 

nedeľa, 14. apríla 2013

The Atonement Child by Francine Rivers - Dieťa zmierenia recenzia

It's easy to say the truth when everybody agrees with you. It's easy to say what is right or wrong when you are not involved. It's easy to pretend to be a christian when everything just goes the way you wrote it to the diary.

Dynah Carey exactly knows what it means. A good and hardworking student, the daughter of loving parents, a beautiful young woman engaged to the wise and popular man, a faithful child of God. Like a princess blessed and continually protected by her father - almighty king.

It is only a thing of a few minutes and everything which seemd to be constant and right is getting under the pressure of pain, fear, anger, shame which examine its realness. Pink glasses are broken and every peace of glass is causing new injuries.

Dynah is raped by an unknown man in the town park on her way home and she awaits a baby. She unexpectedly losts much but also recieves unthought. At the moment nothing is really black or white. Will she able to be a part of gray?

The Atonement child brings new perspective to the most controversial topic of our times. Are people saying that women have to have the right to decide brave enough to accept also her right to be informed? And is interruption the same murder even it's problem of your daughter or girlfriend?

Francine Rivers gently but truthfully writes about the problem in thinking of people on both sides. About lies which we are willing to accept in spite of quiet and deep pain inside us.

nedeľa, 10. marca 2013

„Modlitba je naše najväčšie privilégium, najväčšia zodpovednosť a najväčšia sila, ktorú nám Boh dal do rúk.“


Najväčšia sila - Boh je všemohúci. Stvoriteľ. Z ničoho spravil niečo, a to nie len hocičo, ako keď mama robí večeru napriek prázdnej chladničke a vašou jedinou podmienkou je aby sa to dalo jesť. Boh stvoril z ničoho dokonale jemnú zamatovú srsť koňa, farebnú dúhu, ktorá sa na chvíľu objaví, keď tisíc maličkých kvapiek naraz prenikne lúč slnka, kožu, na ktorej sa akákoľvek rana dokáže sama zahojiť a drobné vajíčko, ktoré v správnu chvíľu pukne a vyskočí z neho žlté strapaté kuriatko. Všetko do seba zapadá, dokonale funguje, a to len preto, že to tak chcel. Napriek tomu, tváriac sa nábožne v ťažkých chvíľach s ľútosťou hovoríme: „Už nám ostáva len modliť sa.“ Posledná možnosť. Potom, čo sme spravili všetko čo bolo v „našich“ silách sa obraciame na toho, o ktorom vieme, že môže všetko. Čo viac by sme chceli? Ten istý Boh, ktorého ruka stvorila nekonečný vesmír, ktorá bola nami a kvôli nám pribitá na kríž, do tých istých rúk chce teraz vziať naše problémy a nám to nestačí.

Najväčšia zodpovednosť – Je vojna. Predstavte si veľkú bitku. Obrovské pole zakrvavených vojakov stojacich proti sebe v roztrhaných šatách. Nič nie je dôležitejšie ako vyhrať a aj keď bojujú všetci, vpredu sú tí najmocnejší. Odvážni, na koňoch, s ostrými mečmi. Na nich sa kráľ spolieha. Majú nie len najväčšiu silu, ale aj zodpovednosť. Na nich je postavený plán. Vďaka nim môže vojsko zvíťaziť. Nesmú utiecť.
Aj nás chce Boh použiť v boji. Dal nám zbrane, treba ísť a bojovať. Každý deň. Nečakajte s modlitbou na horšie časy, môže byť neskoro. Nebojte sa byť tými, vďaka ktorým mnohí zvíťazia.

Najväčšie privilégium – Často ma prekvapuje, čo všetko si ľudia závidia. Veľký dom, malý zadok, vlasy bez lupín a blonďavé deti. Znova sa prejavuje neschopnosť človeka posúdiť dôležitosť veci. Nikdy som nestretla nikoho, kto by niekomu závidel modlitbu. Napriek vysokej miere v akej si ľudia uvedomujú svoju bezmocnosť, nepovažujú za nič výnimočné počúvať toho, ktorý je všemohúci. Aj veriaci ľudia skôr prepadnú beznádeji zo skazeného sveta, ako by uverili, že sú to práve oni, ktorí môžu kedykoľvek hovoriť s jeho stvoriteľom. Čítajúc horoskopy zabúdajú, že pre neho je minulosť, prítomnosť aj budúcnosť jediný okamih.

Boh nás túži počúvať. Nemá na nás vyhradený čas. Päť minút ráno, päť večer, keď tak ešte nejaké to prežehnanie pred jedlom(samozrejme iba v nedeľu, veď cez týždeň obedujeme s kolegami v práci). Nehovorí : „Modlite sa ráno.“ alebo „Modlite sa pred jedlom.“ Hovorí: „Neustále sa modlite.“ Ide na hranu. Nechce byť v rebríčku na prvom mieste, chce byť súčasťou všetkých miest. Chce všetok náš čas. Netvárme sa, že ho nemáme. Snažme sa, aby modlitba ako „rozhovor s Bohom“ nebola len prázdna fráza z katechizmu, rovnako ako nekonečné veršíky, ktoré sme si zvykli opakovať už napoly driemajúc v posteli(Veď s ktorým dobrým priateľom sa rozprávate len vždy rovnakými frázami a ešte aj napoly driemajúc?) Dovoľme, aby modlitba robila naše vzťahy skutočnými.  Vzťah s Bohom, aj vzťah s ľuďmi.