Myslím, že nech sa človek nachádza v akejkoľvek
situácií, nech má akýkoľvek problém, nech sa to zdá akokoľvek nemožné, nech je to
akokoľvek ponižujúce a ťažké, ak rozmýšľa nad tým, ako sa zachovať, keď
hľadá tú správnu reakciu, musí ňou vždy byť láska. Sme povolaní láskou
odpovedať na všetko. Či už hovoríme príjemné, alebo nepríjemné veci, či
hovoríme s človekom, ktorého si veľmi vážime, alebo s niekým kto nám
je hrozne nesympatický, či niečo vyčítame, alebo niekoho chválime, či sme
v tej chvíli nižšie, alebo vyššie postavení, akokoľvek jasne sa ten druhý
mýli a my mame pravdu a akokoľvek veľmi nás ten druhý zraňuje
a my sme tí spravodliví, nech robíme, alebo hovoríme čokoľvek, na to aby
to malo zmysel, aby to bolo správne, to musí byť naplnené láskou. Keď sv. Rita
hovorí, že „ sme povolaní k láske“, je presvedčená, že je to to jediné
k čomu sme v skutočnosti povolaní. Ak všetka tá naša pravdivosť
a priamosť k druhým nie je z lásky, je to len snaha presvedčiť
samých seba, že sú horší ako my. Ak všetka naša obetavosť a služba nie je
z lásky, napĺňa nás pýchou a pocitom nenahraditeľnosti. Ak naše
utrpenie nie je z lásky, stráca zmysel a prináša nám sebaľútosť. Ak naša
dôslednosť a spravodlivosť nie je z lásky, sme len moralistami,
ktorým nikto nerozumie. Našou jedinou skutočnou úlohou je milovať, pretože bez
toho aby sme milovali, stráca ušľachtilosť a správnosť aj ten napohľad
najsprávnejší krok.
„Buďte dokonalí ako je dokonalý váš Nebeský Otec.“
Ježiš nie je naivný. Nevidí nás ako tých, ktorí vravia „Aj život položím za
teba.“. Nemá žiadne ilúzie. Vie čo Peter odpovie. Napriek tomu sa ho pýta:
„Peter, miluješ ma?“ Pozná našu ľudskosť aj naše hranice. Zažil ako rýchlo sa
dokáže „Hosana!“ zmeniť na „Ukrižuj ho!“ a že medzi chvíľou keď za neho
tasíme meč a tou keď ho nepoznáme je často len zopár hodín. On vie na akej
skale stavia, rovnako ako vedel, že keď sa môžeme rozhodnúť, sú vždy dve možnosti.
Pozná našu nedokonalosť, no napriek tomu od nás očakáva dokonalú lásku. Pretože
vie, že nám ju môže dať. To On je ten, kto bude v nás milovať. Chce
milovať nie len nás, ale aj cez nás.
Boh nás stvoril ako špongie. Chce aby sme nasávali
lásku, ktorú na nás vylieva. Nie ako sklenené poháre, po ktorých povrchu všetko
steká do odkvapu a oni, nech je toho na nich vyliate akékoľvek množstvo, nakoniec
vždy ostávajú suché. Keď do nich Zlý ťukne, ľahko popukajú a rozbijú sa.
Ak dovolíme Božej láske preniknúť a vsiaknuť do našich vzťahov, myšlienok,
túžob, reakcií, rodín, do celého nášho bytia, do všetkého čo prežívame a máme,
vždy keď sa nás niekto „dotkne“, ostane pomočený. Ničím iným, len Božou láskou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára