Vráskavý muž sediaci vo svojom veľkom, mäkkom kresle, tesne pri okne malej, rohovej kaviarne, popíjajúci silne voňajúci ovocný čaj. Vždy, keď pomaly vdýchne jeho vôňu, spomenie si na červený, károvaný obrus a teplé šišky s jahodovým džemom v kuchyni svojej mamy. Čas sa mu dávno vryl hlboko do tváre a navždy zastal. Zloží si staré okuliare a opatrne otočí poslednú stránku. Jeho hnedé oči žiaria spokojnosťou. S múdrosťou a pokorou, ktorú mu dali roky pozoruje drobcov za oknom, tešiacich sa z mlák na chodníku a aj keď dobre vie o ich mokrých nohaviciach, je pripravený sa k nim pridať. Hoci sedí sám, nie je osamelý a dobre vie, že ľuďom okolo nik nemôže dať to, čo on.
fotky weheartit.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára