streda 29. januára 2014

„Blažený ten, ktorý sa spolieha na Pána, svojho Boha.“ Ž 146, 5

Aj keď určite nepatrím k ľuďom, ktorí majú ako misionári pochodený pol sveta a prednášky kerygmy vedia naspamäť aj odzadu, a to v niekoľkých variáciách, môžem povedať, že robiť duchovnú obnovu pre študentov na Morave, bolo pre mňa niečo veľmi špeciálne.

Je veľmi dôležité vytrvalo ohlasovať božiu lásku aj ľuďom, ktorí o to na prvý pohľad nestoja, zvlášť v normálom živote, v každodenných situáciách. Ale hovoriť o Bohu ľuďom, ktorí prišli sami od seba, na ktorých bolo doslova vidieť, ako chcú počúvať a ako chcú pre Boha robiť niečo viac ako len pasívne sedieť v kostole počas nedeľných omší, bolo pre nás všetkých veľkým povzbudením. Lebo to, ako veľmi všetci potrebujeme byť si istí božou láskou a jeho prítomnosťou, je vidieť všade okolo vo svete – vo všetkých tých zranených a zúfalých ľuďoch, ktorí sa prácou, zábavou, krásou, priateľmi, aroganciou a uzavretosťou snažia naplniť a prehlušiť prázdnotu srdca. Ale to, že si to uvedomujú a chcú pre to sami niečo urobiť, je veľmi vzácne. Z mnohých bolo cítiť veľkú pokoru, s akou pozerajú na nás a na seba navzájom. Aj keď veľa veciam ešte nerozumejú a majú v nich chaos, sú pripravení hľadať a prijímať božiu vôľu s ich životmi. 
Bolo pre mňa veľkou milosťou, keď sme sa za nich mohli modliť a keď sa ich cez naše slová mohol Boh dotýkať.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára