Čoraz častejšie a niekedy aj od ľudí, ktorí chodia do kostola a od
ktorých by som to nečakala, počúvam, že nemajú radi Vianoce. Pri otázke,
na ktorú má takmer každé dieťa jednoznačnú odpoveď, starší a múdrejší
hovoria o tom, aké je to dnes iné ako kedysi, ako ich otravujú vianočné
reklamy a koledy hrajúce v rádiách už od októbra, aké ťažké je popri ich
povinnostiam nájsť si čas na kupovanie darčekov a že aj tak nikdy
nevedia, čo majú kúpiť. Niektorým sa všetko zdá príliš gýčové a majú
pocit, že či chcú, či nechcú, očakáva sa, že budú šťastní, iní stále
omieľajú, ako to všetko rýchlo letí, a aj tie Vianoce – tri dni
znenazdajky zbehnú nedbajúc na pekné slová veriacich, že treba spomaliť a
zastaviť sa.
Je mi ľúto, keď počujem, že v rodinách tých, pre ktorých sú Vianoce len
sviatkami rodiny a pokoja, nedokážu byť k sebe láskaví ani počas štedrej
večere, a že tí, pre ktorých je to len čas vytúženej dovolenky ešte 24.
v strese zháňajú živú jedličku a odpisujú na emaily z práce, ale som
veľmi smutná, keď niekto, kto verí, že na Vianoce sa Ježiš, živý Boh,
rodí na svet, povie, že dnešné Vianoce sú len veľký humbug, nanajvýš pre
nás začínajú a končia polnočnou sv. omšou. Čo my, veriaci, často denne
chodiaci do kostola, čakáme od Vianoc? Ak to nie je to, že máme dokonalo
upratané, lebo niekedy na to neostane čas, ak nie to, že nikto nie je
osamelý, lebo sú ľudia, ktorí sa cítia sami aj medzi najbližšími, ak nie
to, že v našich rodinách vládne slávnostná atmosféra pokoja a lásky,
lebo to, že nevládne, je niekedy slabé slovo, v čom sú iné naše Vianoce? Nech sme z akejkoľvek rodiny, akokoľvek zranení a vyčerpaní, čo mení
náš pohľad na Vianoce?
Milujem Vianoce. Čas, keď Boh prišiel nie napriek všetkému zlu v
človeku, ale práve kvôli nemu. Nezávisia odo mňa, od toho, čo cítim a
prežívam. Ich radosť ostáva neotrasená tak ako predtým, studenou
maštaľou a neprijatím ľudí, tak aj dnes. Boh je blízko, preniká to
všetko, kam sme ho ochotní pustiť a čo sa nesnažíme nechať pred bránou
kostola s presvedčením, že to tam nepatrí. Takéto Vianoce nekončia
polnočnou sv. omšou. Dovoľujú Bohu svojou prítomnosťou posvätiť všetku
tú biedu, ktorú mu jedinú sme schopní ponúknuť a tak ako pred 2000 rokmi
ju použiť, aby sa nám a cez nás dal poznať svetu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára